Osídlenie v regióne Krkonoše sa formovalo v stovkách období, a niekedy len desaťročia. Ľudská vlna zaplavila hory, ktorý po chvíli zmizol, potom opäť vtieklo, aby opäť zmizla, opúšťať prázdne domy.
Jednou z najcennejších pamiatok ľudovej architektúry je Karczma Książęca v Miszkowiciach.. Podľa nepotvrdenej tradície ho mali postaviť na mieste údajného dvora princa Michaela. V skutočnosti ho postavili až v 17. storočí. ako dvorný hostinec, potom bol v rokoch prestavaný 1624, 1664 i 1774. W 1810 r. Tajne sa tu stretávali pruskí ministri: J. Stein (potom bývať v Rakúsku) ja K. A. Hardenberg.
Hovorí sa, že tu boli vytvorené základy superveľmocnej politiky Pruska v post-napoleonskej ére.. Na Książęca Kostka nad hostincom sú pozostatky pamätníka pripomínajúceho túto udalosť.
Trvalé osídlenie na úpätí Obrovských hôr sa objavilo pomerne neskoro, Hory, ktoré sú už známe. Je pravda, že existujú odkazy, to hovorí, že v Miszkowiciach už v 1012 r. Mal tam byť poľovnícky kaštieľ, Postavený princom Michaelom z Trutnova, Je to legendárna postava., Mesto tam ešte nebolo. Tieto oblasti na začiatku 11. storočia. určite zostali hluchým lesom.
Prvé dediny na severnom úpätí Krkonôš vznikli pravdepodobne v druhej polovici 13.. alebo na začiatku 14. storočia. Bola to prvá vlna osídlenia, súvisí s kolonizáciou územia. Niektoré z osád mohli existovať už skôr a mali slovanský charakter či pôvod, niektoré boli umiestnené na surovom koreni, väčšinou hneď podľa nemeckého práva, a ich pôvod možno usudzovať z ich pôvodných mien, ktoré sa najčastejšie odvodzovalo od mena zakladateľa, neskorší starosta: Arnoldiho vila (Miłków), Petirsdorf (Piechowice), Michelsdorf (Miszkowice), Gerardiho vila (Podgórzyn), Hermannova vila (Sobieszów) itp.
V tom čase sa tieto oblasti nachádzali v oblasti najväčšieho zo sliezskych vojvodstiev: Świdnica-Jawor, tvorí časť jej južnej hranice. W 1289 r. český kráľ Václav II. súhlasil s pripojením časti územia k Jaworskému vojvodstvu. Od 1292 r. východnej časti Krkonôš (Lasocki Grzbiet) vstúpil do oblasti rozsiahleho panstva, ktoré svídnické knieža Bolko I. prísny daroval cistercitom, ktorí sa vtedy usadili v Krzeszowe., na mieste benediktínov. Na druhej strane samotné Krkonoše ležali v rámci vojvodských majetkov, čo neznamená, že tam neboli menšie rytierske panstvá.
Na českej strane bola situácia podobná, ale tam bola dôležitejšia nemecká kolonizácia. Prvé obce a osady vznikali najmä vo východnej časti Krkonôš, v oblasti Trutnov. Kláštory založili veľkú časť osád, hlavne benediktíni z Opatoviec (známy aj z kolonizácie okolia Krzeszowa a Kamiennej Góry). Majú zásluhu na založení Vrchlabí, a predtým aspoň miestnu faru 1290 r. W 1301 r. Upe bol nahradený, a čoskoro aj Dolné Branné, marca, Lysećiny, Lánov, Horné Staré Mesto i Inné. Osídlenie sa obzvlášť intenzívne rozvíjalo v Rýchoroch a na ich úpätí, kde sa ťažilo zlato. Rozvoj rudného baníctva na českej strane dosiahol svoj vrchol v 15. a 16. storočí. a vtedy už existovali prakticky všetky osady, aj hlboko v horách, ako Sloboda nad Upou, Sväty Peter, Ćerny Dul, Rokytnice nad Jizerou, Benecko a mnohí ďalší.
Koncom 13. stor. spomínalo sa v Miszkowických listinách (1289 r.); v listine vroclavskej kapituly o 1305 r. vzniklo mnoho ďalších dedín: Kowary, Ściegny, Miłków, Piechowice, a potom Sosnówka, Podgórzyn (1318 r.) a Sobieszów (1327 r.). To samozrejme neznamená, že tieto dediny až potom vznikli, naopak, Ich umiestnenie v dokumente týkajúcom sa siete farností, ktorá sa práve vytvára, naznačuje, že už musia existovať a patria k tým väčším v okolí. Dá sa teda predpokladať, že v prvej etape formovania sídelnej siete na okraji sliezskej časti Krkonôš bolo cca. 8-10 wsi, ale nikto z nich v skutočnosti ešte neležal na ich území.
Po smrti posledného zo Świdnických Piastovcov, Knieža Bolek II Malý (1368 r.), jeho kniežatstvu doživotne vládla vdova, Vojvodkyňa Agnes (1392 r.), ale už ako léno kráľovstva českého, priniesol veno, podľa skoršej dedičskej zmluvy, neterou Bolka II., keď sa oženil s cisárom Karolom IV. Teda Krkonoše, aspoň teoreticky, stratili svoju hraničnú funkciu.