Z kruhového objazdu v Karpaczi (Autobusová zastávka Bialy Jar) ideme dole ul. ústava 3 Dom. Za lekárňou odbočíme doľava a okrajom námestia prídeme k Łomnickému vodopádu – priehrada a nádrž na rieke Łomnica.
Priehrada na rieke Łomnica – postavené v rokoch 1910-1915 aby sa zabránilo záplavám. V malej nádrži za priehradou sa zbiera kamenná suť, ktorá sa prepravuje cez Łomnicu. Koruna hrádze má 105 m dlhé a postavené zo žulových blokov. Prebytočná voda odvádzaná korunou vytvára kaskádu nazývanú Łomnický vodopád.
Vrchom hrádze prejdeme na druhý breh a odbočíme doľava, po 400 m odbočte doprava na ul. Świętokrzyska a po pravej strane míňame Karkonosské zdravotné stredisko. Odbočíme doprava na ul. Myśliwska – tu sa pripája na zelenú značku (Borowice-Kowary) a Medzinárodná cyklotrasa ER-2. Trasy vedú ulicou cez budovy sídliska Płóczki – najstaršia časť Karpaczu, založili vysídlené osoby z Broniówa, zničený v 1412 r. po katastrofálnej povodni. Po cca. 300 m Hlavná sudetská cesta sa prudko stáča (pozor na znamenia) doľava a vedie po štrkovej ceste hore potokom Dziki Potok, na pravej strane doliny. Prechádza cez potok a vchádza do lesa. Mierne sa približuje k svahom Strzelczyku (746 m n.p.m.) a vedie cez les (Pozor, početné cesty – dávajte pozor na značenie chodníkov). Po chvíli sa vpravo pripájajú značky žltej značky vedúcej popri Babej Ścieżke z Karpaczu Górneho do Sosnówky.. Chodníky vedú do Przełęczky (722 m n.p.m.) – rozsiahle sedlo medzi Czoł a Grabowiec – odkiaľ je výhľad na Krkonoše.
Uzol chodníkov: modrá z Borowice do Miłkowa, žltá z Karpaczu Górny do Sosnówka Górna.
Žltá značka odbočuje doľava pri športovom ihrisku na rieke Odwka, a my po červených značkách prechádzame cez čistinku (vľavo výťah s tyčou) a opäť vchádzame do lesa na svahoch Grabowiec (785 m n.p.m.). Trochu na západ po žltej značke vyviera Prameň Dobre, ktorý bol pre Predslovanov posvätný. Kaplnka sv.. Anny. Neskoršie legendy ich spájali s čarodejníckym sabatom, ktorý sa konal na neďalekej panvici. Aby sme sa zbavili pohanského čarodejníctva, tu postavili v 13. storočí. drevená kaplnka, ktoré husiti vypálili. Súčasná murovaná stavba pochádza z druhej polovice 18. storočia.
Zostup z Grabowiec (vrchol zostal vpravo) míňame Grabowieckie skaly (Ostrý, Málo, Panvica na vyprážanie) a odbočte doprava na rozmazaný horský priesmyk – Križovatka pri Grabowiec, celý čas v lese. Predtým sa nakrátko objaví modrá značka, cez ktorý sa dostaneme ku kaplnke sv.. Anny (ok. 10 min). Míňajúci Czartowiec sprava – skupina skál ukrytá v lese – ideme dole Pohanskou dolinou a čoskoro odbočíme doprava, miernymi svahmi Głąśnice (616 m n.p.m.). Chodník míňa ďalšie skaly neviditeľné v lese, vychádza z lesa a klesá na cestu č 366 (Piechowice-Kowary). Po ceste odbočujeme doľava, míňame hostinec a rybí bar, a za autobusovou zastávkou (Radzicz) odbočíme doprava, míňame rybníky a po pár sto metroch prichádzame do centra Głębocku.
Cesta č 366 vedie týmto úsekom pozdĺž fyzickej a geografickej hranice medzi Krkonošami (Predhorie Krkonoše) a Jelenia Góra, zodpovedajúca línii tektonického zlomu na línii Piechowice-Sobieszów-Sosnówka Dolna-Kowary.
Śródgórska kotlina Jelenia Góra je zo severu obklopená Kaczawskými vrchmi., z východu s Rudawy Janowickie, na juhu pohorie Krkonoše, a zo západu Izerskie predhorie a Izerskie hory. Vznikol v dôsledku denudačných procesov (spúšťanie, vyrovnávače) v žule Izersko-karkonosského batolitu.