Usporiadanie podlaží závodu je nasledovné: v spodnom boxe (400-1000 m n.p.m.) prírodný zmiešaný les s bukom, smrekovec, jedľa, platany a borovice vystriedali smrekové monokultúry. V hornom stojane (robiť 1250 m n.p.m.) sú tu kompaktné smrekové lesy s prímesou platanu a jarabiny. V ich podraste rastie čučoriedka, vres a tráva- a bylinné rastliny. Nad lesmi sa nachádza borovicové poschodie (robiť 1500 m n.p.m.), v ktorej sú prímesi jarabina, breza karpatská a vŕba sliezska. Na párnych miestach sa tvorili vrchoviny. Na najvyššom poschodí – alpský – dominuje skalná vegetácia: machy, porasty, tráva. Medzi rastúcimi druhmi sú endemity a glaciálne relikty.
Fauna Krkonôš nie je bohatá. Jelene sú tu najväčšie cicavce, srnčia zver a muflóny. Z vtákov sú najpočetnejšie tie, ktoré súvisia s lesom, medzi nimi lieskové orechy, havkáči, prstencové drozdy a kefy.
Od stredoveku do Krkonoš prenikali hľadači nerastov, drwali, pastierov a ľudových bylinkárov (zavolali laboratórnych technikov). Prírodné prostredie hôr výrazne utrpelo aj intenzívnym turistickým ruchom. Boli tam Karkonosze (a asi stále sú) najnavštevovanejšie pohorie Sudet, počnúc 19. storočím. Zvieratá ustúpili turistom; vlky a rysy boli vyhubené, divé mačky a medvede.
Bezduchosť niektorých turistov nie je doménou súčasnosti. W XIX w. Veľkej obľube sa tešila riasa skalná (naliať. TrentepholiaJolittus/L/Wallr.), ktoré pri pôsobení tepla vydávali vôňu podobnú fialkám. Aby ste získali tú požadovanú vôňu, turisti utekali pred lavínami „fialových kameňov“.” zo svahov Śnieżky, a riasy sa predávali ako suveníry v krabiciach z horskej borovice.
Vytvorené v 1880 r. Krkonošský spolok (RGV) začali snahy o ochranu prírody. Postupom času bol ustanovený povereník ochrany prírody a horskej stráže (horská záchranná služba), bolo zriadených niekoľko prírodných rezervácií (Ako prvé boli chránené Śnieżne Kotły).
Po 2. svetovej vojne sa poľskí vedci snažili komplexne chrániť výnimočné prírodné hodnoty, krajina a kultúra Krkonôš. W 1959 r. vznikol Krkonošský národný park, ktorý spolu so svojím náprotivkom na českej strane, vytvorené v 1963 r. (Krkonośsky Narodni Park) bola vyhlásená organizáciou Človek a biosféra UNESCO za cezhraničnú biosférickú rezerváciu”(M&B). W 2005 r. KPN sa stala súčasťou území NATURA 2000, a krkonošské rašeliniská boli zaradené do skupiny RAMSAR – obzvlášť cenné vodné a rašeliniská.
Celé Krkonoše (a hlavne Hlavný hrebeň) poplatok za sieť turistických chodníkov, aj transeurópske. Po vstupe Poľska a Českej republiky, členmi EÚ, problémy s prekračovaním hraníc v schengenskej skupine zmizli, ale maj na pamäti, že na územiach národných parkov pohyb podlieha parkovým poriadkom, ktoré treba dôsledne dodržiavať.
Najväčšie mestá a výhodné východiskové body v Krkonošiach sú: Szklarska Poręba a Karpacz na poľskej strane a Harrachov a Špindlerův Mlýn v Českej republike.