Krkonošský národný park, vytvorené v 1959 r, pokrýva plochu cca 56 km2, Z ktorých 38 km2 až lasy, a pokrýva najvyššie a prírodne a krajinársky najzaujímavejšie časti hlavného hrebeňa Krkonôš a dve enklávy v Dolných oblastiach.: Vodopád Szklarki a Chojnik. Rozprestiera sa pozdĺž štátnej hranice (na druhej strane je Krkonošský národný park) z Mumlawského Wierchu (1219 m n.p.m.) na západe do priesmyku Okraj (1046 m n.p.m.) na východe. Park bol založený na ochranu a zachovanie jedinečných horských ekosystémov, sprístupnenie chráneného územia pre vedecké účely a turistický ruch.
Krkonošský národný park chráni aj neživú prírodu: skalné útvary, kotly a postglaciálne jazerá a pastviny, ako aj živá príroda: vrstvená vegetácia, vrátane horských lesov (m.in.: hrab, podhorské dubové lesy, čerstvý ihličnatý les, mokrade), horská borovica, trávnaté a bylinné rastliny a rašeliniská. Vo flóre Krkonošského národného parku sa nachádza množstvo chránených druhov, reliktné a endemické, a medzi nimi: Laponská vŕba, Sudetský gnidosz, lomikámen snežný, čadič saxifrage.
V spodných častiach ľadovcových kotlov vo východnej časti Krkonôš (Kotlík Mały Staw a Kotlík Łomniczki) Na výšku 1070-1300 m n.p.m. je tu unikátna skupina skalnej čerešne a jarabiny horskej. Tieto kríky pokrývajú vlhké miesta na skalnej suti, pozdĺž vodných tokov. Tento typ ekosystému v iných poľských pohoriach nepoznajú. Tieto húštiny sú veľmi podobné húštinám severnej listnatej tajgy. Rastú tu medzi sprievodnými rastlinami: breza karpatská, Vŕba sliezska a ríbezľa skalná.
Fauna parku je chudobnejšia, aj keď sú tu aj zaujímavé endemické a reliktné druhy (hlavne kôrovce a článkonožce). Zvieratá sa prispôsobili náročným klimatickým podmienkam a špecifickosti horského prostredia. Mala veľký vplyv na faunu (a stále robí) ľudská aktivita: transformácia vegetácie, predtým poľovníctvo, zvýšená turistika a horské športy viedli k vyhynutiu alebo úbytku mnohých zvierat. Dnes je tam cca. 150 druhy stavovcov (počítajúc do toho 100 druhov vtákov a cca. 40 druhy cicavcov). Veľké dravé cicavce boli vyhubené, čo prispelo k zvýšeniu populácie bylinožravých cicavcov (jeleň, saren, muflóny). V horských lesoch sa živia diviaky, môžete stretnúť aj líšky, kuny borovicové a lasice. Tetrov hlucháňa je typickým vtáčím druhom pre horský les, tetrov žije nad horným okrajom lesa – obaja sú ohrození. Čoraz vzácnejší pstruh potočný žije v potokoch a vodách rybníkov Mały a Wielki Staw.
Na území KPN sa nachádza viacero historických budov: St.. Wawrzyniec na Śnieżke a prístrešky – Lovecký domček, Samotnia a Strzecha Akademicka.
Správa Krkonošského národného parku
58-570 Jelenia Góra ul. Chałubiński 23
tel. 75 755 33 48, 75 755 37 26
e-mail: seki-etariat@kpnmab.pl
www.kpnmab.pl