Kotly Wielki a Maly Staw. Kotol Veľkého rybníka, hoci názov má „skvelý” je o niečo menší a menej skalnatý ako susedný Kocioł Mały Staw. Oba kotly sú postglaciálneho pôvodu; oddeľuje ich skalný hrebeň – Ovčie rebro. Na dne kotla, Na výšku 1225 m n.p.m., Nachádza sa tu najväčšie jazero v Krkonošiach – Veľký rybník s rozlohou 8,32 ha, a maximálnu hĺbku 24,4 m. Malý Staw sa nachádza v nadmorskej výške 1183 m n.p.m. a má podľa toho 2,89 ha plochy a max 7,3 m hlboko. Veľký rybník je od údolia pod ním oddelený skalným svorníkom, cez ktorý sa preráža Biały Potok vytekajúci z rybníka (Malý Staw je uzavretý terminálnou morénou, ktorým preteká rieka Łomnica). Steny Veľkého rybníka, sem-tam porastená borovicou horskou, dosahujú výšku 275 m nad hladinou jazera (v Malom Stawovom kotlíku dosahujú 200 m). Steny kotlov sú silne vyrezávané a prerezané vpustmi a žľabmi; v zime vznikajú obrovské snehové previsy, ktoré môžu byť zasiahnuté a zosypané lavínou. V Kocioł Mały Staw je veľa lezeckých ciest. Kocioł Wielki Stawu je pod prísnou ochranou a je vylúčený z turistického ruchu.

Okrem borovice horskej sa na stenách kotlov vyskytujú vzácne druhy rastlín, medzi ktorými stojí za povšimnutie: horský popol, Laponská vŕba, alpské vlnené plátno, Sudetský gnidosz, angelica angelica, mliečna horkosť a skalný lišajník – geografický vzor. Vzácny jazerný poreblin rastie na brehoch Wielki Staw (najjužnejšia poloha).

Vo vodách Mały a Wielki Staw žije reliktný slimák – sladkovodný drôt.

Legendy hovoria o sudoch vína, potopený v Malom Staw, s ktorým bola skutočnosť spojená, že po prechode lavíny sa vody v rybníku sfarbili do červena. Je tu aj zaujímavý fakt, že na konci 19. stor. rybník bol zásobárňou ľadu, ktorý sa zbieral v zime. Ľadové hrudky sa vozili na rohatých saniach do Karpaczu a odtiaľ sa vozili po železnici cez Prusko.

Presne ako kotol Veľkého rybníka, Áno, kotol Malého rybníka bol in 1933 r. pod prísnou ochranou (momentálne v prísnej rezerve KPN). V Malom kotlíku (a na jeho okraji) až tri slávne a považované za „kultové“ sú otvorené” prístrešky:„Samota”- postavený v 19. storočí. a považovaný za najkrajší v Krkonošiach, „Poľovnícka chata” – drevená budova, ktorú postavil gróf von Schaffgotsch a „Strzecha Akademicka” (stanica GOPR) – medzi lyžiarmi je známy výbornými snehovými podmienkami (zjazdová trasa „Złotówka”).

Okolo Wielki a Maly Staw je vyznačený náučný chodník s fragmentmi turistických chodníkov a okolo rybníkov.. Vedie z Čistiny cez Kozí Mostek k „Poľovníckemu domu” a „Akademická doska”, a odtiaľto do Spálenej strážnej veže, Strieborný Upłaz k Slnečnici a Pútnikom a opäť na Poľanu.

Jej prechod trvá cca. 3 čas. a umožní vám zoznámiť sa s tými najatraktívnejšími stránkami prírody Krkonôš.

Putovaním po strmej stene kotla míňame miesto, kde sa nachádzal prístrešok princa Henryho, spustila RGV v r 1889 r., ktorý zhorel v 1947 r. Teraz sa nám pred očami otvárajú úžasné výhľady na Kotly; kĺby môžete vidieť nižšie, sieť chodníkov a prístreškov. Po cca 35 min prídeme na miesto, kde vpravo je žltá značka, ktorá prekračuje hranicu a vedie k českej chate "Lućni bouda"”. O pár stoviek metrov ďalej je Spálená strážna veža – podmáčaná križovatka vo výške 1430 m n.p.m., kde stála hraničná strážna veža. V tejto oblasti sa na hrebeňovú trasu napája cesta na Snežku.

Uzol chodníkov: modrá sa zníži na „osamelý” a „Akademická doska”. My, obdivujúc rastúcu pyramídu Śnieżky, ideme po ceste cez Równiu pod Śnieżką do priesmyku pod Śnieżkou. (1394 m n.p.m.).

Uzol chodníkov: červená na vrchol Śnieżky a ďalej na priesmyk Okraj; čierna do Karpaczu cez Biały Jar a Kopu (stanica GOPR), modrá smerom na priesmyk Okraj; Modrá (český) z útulne Lućni bouda do Pece pod Sneżkou.

Pozornosť! Hlavná sudetská cesta sa stáča doľava a vedie dolinou Łomniczki do Karpaczu. Druhá červená značka smeruje na Snežku (vstup cca. 30 min, zostup 20 min) a pokračuje po Čiernom hrebeni.