slnečnica – charakteristická skalná skupina výšok nad 12 m na svahu Smogornia, je to vynikajúci orientačný bod na vyrovnanom Hlavnom hrebeni. Názov na to odkazuje, že tieň, ktorý vrhajú žulové veže, mal obyvateľom Jelenia ukázať juh …

PTTK hostel „Revival” (1236 m n.p.m.) – uviesť do užívania v 1928 r., bola vo vlastníctve A.. Peniburgera. W 1933 r. ako židovský majetok ich prevzala Hitlerjugend a premenili ich na mládežnícku ubytovňu s názvom „Adolf-Baude”. Počas vojny slúžil Nemcom ako dovolenkové stredisko …

Karkonoský priesmyk (1198 m n.p.m.) – rozdeľuje Hlavný hrebeň Krkonôš na dve časti a je najnižším bodom celého hrebeňa. Nachádza sa na hornom poschodí lesa na poľsko-českej hranici. Prechádza ňou Sudecká cesta z Borowice do Špindlerovho Mlyna …

Veľký Szyszak (1509 m n.p.m.) – druhý najvyšší a najvyšší vrch zo žuly v Krkonošiach. Vrch je na poľskej strane. Do severozápadného svahu hory sa zarezáva postglaciálny Veľký snehový kotol. Vytvorili sa na skalnej suti pokrývajúcej vrchol …

Snehové kotly – dva postglaciálne kotle zarezávajúce sa do severných svahov Hlavného hrebeňa, medzi Labským štítom a Veľkým Szyszakom, známe aj ako Snehové jamy, Snow Jams alebo Oči horského ducha. Ich 200 metrov vysoké prielomové steny rezané rebrami a pôsobia skvelým dojmom …

Vrch Łabski (1471 m n.p.m.) – je to rozľahlý masív korunovaný skalnatým posedom vysokým až 30 m. Na vrchole žulovej sutiny sú skalné lišajníky a borovica horská. Severný svah nad horným okrajom lesa (Łabski Upłaz) je veľmi strmý, pokrytý piesočnými brehmi (v zime môžu …

Útulok „Szrenica” (1362 m n.p.m.) – w 1922 r. tu bola vybudovaná nemecká turistická útulňa. Investícia mala protičesko-slovenský nádych (predtým mal licenciu na prevádzkovanie neďalekej Voseckej boudy Nemec Kurt Endler). Kamenná budova, znetvorenie panorámy Krkonôš, dostal názov „sudetskí Nemci”. W 1946 …

Szrenica (1362 m n.p.m.) – vyhliadkový vrchol na Hlavnom hrebeni Krkonôš, týčiaci sa nad Szklarskou Porębou a nachádza sa v prísnej rezervácii KPN. Tesne pod vrcholom vedie štátna hranica. Poľský názov Szrenica, utvorené od slova mráz príponou -ica, nahradený po II …

Hala Szrenicka je prírodná lúka v rámci územia KNP, rozšírený v osemnástom storočí. pasením. Nachádza sa na oboch stranách hranice (český. Jedlo louka). Pred stáročiami chodbu navštevovali hľadači pokladov – o prítomnosti cenných minerálov svedčí skutočnosť, že v 1926 r. …

Ubytovňa PTTK „Na Hali Szrenicka” – w 1786 r. tu bola postavená pastierska koliba (Nowa Śląska Buda, v opozícii na Starý sliezsky Budín na Łabskom štíte), ktorý sa časom zmenil na turistickú ubytovňu. W1869 r. bola postavená cesta zo Szklarskej Poręby …